V tomto hlasovaní sa europoslanci venujú hodnoteniu obrannej pripravenosti Európskej únie do roku 2030. Ide o správu vypracovanú pre Európsky parlament a následne prijaté uznesenie, ktorým Parlament formuluje svoj politický postoj. Nejde o legislatívny akt v zmysle nariadenia alebo smernice, ale o strategický dokument, ktorým EP hodnotí súčasný stav obrany EÚ a navrhuje smerovanie do budúcnosti. Samotný dokument teda nevytvára nové právne povinnosti pre členské štáty, ale stanovuje politické očakávania a priority.

Správa vychádza z konštatovania, že obranné kapacity EÚ sú stále výrazne roztrieštené, nedostatočne koordinované a z dlhodobého hľadiska neudržateľné bez hlbšej spolupráce. Parlament poukazuje na to, že členské štáty síce zvyšujú výdavky na obranu, no často nekoordinovane, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov, duplicite systémov a slabšej interoperabilite ozbrojených síl. Dokument preto zdôrazňuje potrebu spoločného plánovania, zdieľania kapacít a lepšieho zosúladenia národných obranných politík na úrovni EÚ.

Kľúčovou súčasťou správy je podpora konceptu „European Defence Readiness 2030“, ktorý má slúžiť ako rámec pre posilnenie obranných schopností Únie v nasledujúcich rokoch. Parlament vyzýva na rozvoj spoločného obstarávania, posilnenie európskeho obranného priemyslu, zvýšenie interoperability techniky a lepšie prepojenie civilných a vojenských kapacít. Dokument zároveň upozorňuje, že bez dlhodobej investičnej stability a zapojenia súkromného kapitálu nebude možné dosiahnuť deklarované ciele obrannej pripravenosti.

Uznesenie Európskeho parlamentu predstavuje politický signál smerom k Európskej komisii a Rade EÚ. Parlament v ňom jasne formuluje očakávanie, že odporúčania zo správy budú pretavené do konkrétnych iniciatív, programov alebo návrhov legislatívy. Zároveň však platí, že samotné prijatie uznesenia neznamená automatickú zmenu národných zákonov, rozpočtov ani obranných doktrín členských štátov. Ide o typický príklad politického tlaku a strategického rámcovania budúcej politiky EÚ.