Európsky parlament sa zaoberal otázkou tzv. vojenskej mobility v EÚ, teda schopnosti členských štátov rýchlo a efektívne presúvať ozbrojené sily, techniku a materiál cez hranice. Táto téma nadväzuje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe a skúsenosti z posledných rokov, ktoré ukázali, že EÚ nie je na rýchlu reakciu v krízových situáciách vždy dostatočne pripravená. Parlament preto zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi štátmi a odstránenia praktických prekážok, ktoré dnes presuny výrazne spomaľujú.

Jedným z hlavných problémov sú administratívne a technické bariéry. V súčasnosti môže presun vojenskej techniky cez viacero členských štátov trvať týždne až mesiace, najmä kvôli rozdielnym povoleniam, pravidlám a nedostatočne prispôsobenej infraštruktúre. Parlament poukazuje na to, že mnohé cesty, mosty či železnice nie sú dimenzované na ťažkú vojenskú techniku, čo výrazne obmedzuje schopnosť rýchlej reakcie v prípade krízy alebo ohrozenia bezpečnosti.

Dôležitým prvkom je aj spolupráca medzi členskými štátmi a koordinácia s medzinárodnými partnermi. Parlament zdôrazňuje, že posilňovanie vojenskej mobility má prebiehať v súlade so spoluprácou v rámci NATO a pri plnom rešpektovaní suverenity jednotlivých štátov. Nejde o vytváranie „európskej armády“, ale o lepšie fungovanie existujúcich obranných kapacít a ich schopnosť rýchlo reagovať v prípade potreby.

Zlepšenia v oblasti vojenskej mobility nemajú význam len v čase konfliktu. Investície do infraštruktúry, zrýchlenie administratívnych procesov a lepšia koordinácia môžu mať pozitívny vplyv aj v mierových časoch, napríklad pri humanitárnych zásahoch, krízovom manažmente či civilnej ochrane. Parlament preto vníma túto tému ako súčasť širšej stratégie posilňovania bezpečnosti a odolnosti Európskej únie.

Postoj Európskeho parlamentu má v tomto prípade politický charakter a slúži ako východisko pre ďalšie rokovania s Európskou komisiou a Radou EÚ. Cieľom je postupne pretaviť tieto odporúčania do konkrétnych opatrení, ktoré by v praxi zlepšili pripravenosť EÚ reagovať na bezpečnostné výzvy, bez toho, aby sa znižovala kontrola členských štátov nad vlastnou obranou.